Hoci ju laická verejnosť spoznala bližšie iba nedávno, vďaka filmu Diabol nosí Pradu (kde ju stvárnila úžasná Meryl Streep), jej dokonalý účes à la pážací bob a veľké tmavé okuliare značky Chanel kraľujú svetu krásnych vecí takmer 25 rokov.
Jej vplyv na životy mnohých ľudí je taký citeľný..
Minimálne jej zamestnanci sa k nej zrejme pred spánkom modlia, aby zvládli ďalší deň po jej boku. Anorektickým výzorom počínajúc, nadľudským úsilím vyhovieť jej z každej stránky pokračujúc a končiac neustálymi pokusmi trafiť sa do jej vrtošivého vkusu. Rovnako sú na tom aj módni návrhári, ktorých existencia a úspech sú podmienené náklonnosťou Vogue a Anny Wintour.
Práve ona môže ich kariéru naštartovať, ale aj zadupať pod čiernu zem
Jej slovo je totiž niečo ako božie prikázanie. Rešpektujú ho tí najdôležitejší ľudia. Kde by bol John Galliano bez jej pomoci? „Ach, môj bože, pri všetkých svojich úspechoch, myslím si, že bez jej podpory by som rozhodne nebol dnes v dome Dior,“ vyhlásil a mal pravdu. Keď Bernardovi Arnaultovi, majiteľovi módneho domu Dior a najbohatšiemu mužovi Francúzska, pred rokmi Wintourová odporučila, aby zamestnal Galliana, v preklade to znamenalo, že Vogue bude dávať priestor jeho modelom. Nuž, nemal na výber…
Rovnako však platí aj opačné pravidlo..
Ak výtvory niektorého návrhára Annu neohúria, upadne do zabudnutia v „annanymite“ a musí sa s tým zmieriť. Wintourová je možno ľadovou kráľovnou, no jej názory sú v brandži rešpektované. „Je to najslávnejšia módna novinárka na svete,“ povedal o nej Karl Lagerfeld. Hovorí to, čo si myslí. To je dôvod, prečo sa niektorí ľudia nazdávajú, že je niekedy trochu tvrdá. Ona si musí pestovať svoj chladný imidž, ak chce udržať veci v chode. Je to, ako starať sa o blázinec, o tom je módny časopis.
Kým sa stala diablom s Pradou
Anna vyrastala v prostredí londýnskych intelektuálov. Jej otec Charles Wintour bol šéfredaktorom novín Evening Standard, americká matka Elinor filantropka. Anna však bola iná. Už na North London Collegiate School sa nevedela zmieriť s nosením predpísanej rovnošaty, ktorá bola podľa nej príliš fádna. Chcela mať vlastný štýl a svoj legendárny účes začala nosiť už ako 14-ročná. Celkovo ju viac zaujímala estetická než praktická stránka vecí.

Scrapbooking by sme mohli označiť za hobby, ktoré patrí medzi ručné práce. Prvé výtvory, ktoré by sme mohli označiť za túto techniku, vznikli už okolo pätnásteho storočia v Anglicku. Dnešná podoba scrapbookingu k nám však prišla z Ameriky. Ide o špeciálne spracovanie denníkov, fotoalbumov, alebo rôznych narodeninových kartičiek. Na ich výrobu sa používajú papiere, nálepky, farebné lepidlá, trblietky a ďalšie drobnôstky. Najväčšou výhodou tohto hobby je, že nepotrebujete žiadny špeciálny talent.

 
 
Materiál na túto techniku, dnes zoženiete takmer všade. Jedná sa totiž o neskutočný hit, a to najmä v posledných rokoch. Pozrime sa teda na to, čo budete na svoju tvorbu potrebovať.
 
Zošity
Základom je zošit, alebo fotoalbum, v ktorom budete svoje diela vytvárať. Dobrou voľbou sú napríklad klasické karisbloky, do ktorých viete ľubovoľne vkladať papiere. To vám umožní kombinovať linajkované, čisto biele a farebné papiere s motívmi. Taktiež nie ste obmedzení fixným počtom strán. Ak si zvolíte už viazané zošity, je dobré ak ich obal bude z materiálu, na ktorý môžete lepiť svoje výtvory, pretože aj obal je súčasťou tejto techniky.
 
Papiere
V ponuke nájdete doslova nekonečný výber. Tieto papiere majú vyššiu gramáž, takže sú omnoho pevnejšie a tvrdšie. Existujú farebné verzie, ale najviac využívaným materiálom sú papiere s rôznymi motívmi. Kúpiť si môžete jednotlivé kúsky, alebo celé sady. Najbežnejším rozmerom je 30,5 krát 30,5 , alebo 15 krát 15 centimetrov.
 
Rezačka na papier
Rezačka nie je nutnosťou, dokáže však uľahčiť prácu. Výsledok bude taktiež určite omnoho uhladenejší a hlavne presnejší. Jedná sa o prístroj, vďaka ktorému viete papiere odrezať presne na milimeter. Výber je len na vás. Ak sa hodláte tomuto hobby venovať seriózne, zadovážte si radšej kvalitnejší kúsok. Dávajte si pozor aby ste používali vždy ostré nože. Tie tupé by papier len zbytočne potrhali.
 

 
Lepidlá a nožnice
Zadovážte si kvalitné lepidlá na papier a drevo. Tie vám zaručia, že všetko ostane na svojom mieste. Dobrou pomôckou je aj lepiaca páska. Kvalitné, ostré nožnice a ručný rezač na papier sa vám zídu taktiež.
 
Ostatné drobnôstky
Na dekorovanie jednotlivých strán môžete používať materiál do výmyslu sveta. Samolepiace nálepky, trblietky, drobné kovové predmety určené špeciálne na scrapbooking, sušené rastliny a iné prírodné materiály. To všetko môžete využiť pri svojej tvorbe.
 

Scrapbooking by sme mohli označiť za hobby, ktoré patrí medzi ručné práce. Prvé výtvory, ktoré by sme mohli označiť za túto techniku, vznikli už okolo pätnásteho storočia v Anglicku. Dnešná podoba scrapbookingu k nám však prišla z Ameriky. Ide o špeciálne spracovanie denníkov, fotoalbumov, alebo rôznych narodeninových kartičiek. Na ich výrobu sa používajú papiere, nálepky, farebné lepidlá, trblietky a ďalšie drobnôstky. Najväčšou výhodou tohto hobby je, že nepotrebujete žiadny špeciálny talent.

 
 
Materiál na túto techniku, dnes zoženiete takmer všade. Jedná sa totiž o neskutočný hit, a to najmä v posledných rokoch. Pozrime sa teda na to, čo budete na svoju tvorbu potrebovať.
 
Zošity
Základom je zošit, alebo fotoalbum, v ktorom budete svoje diela vytvárať. Dobrou voľbou sú napríklad klasické karisbloky, do ktorých viete ľubovoľne vkladať papiere. To vám umožní kombinovať linajkované, čisto biele a farebné papiere s motívmi. Taktiež nie ste obmedzení fixným počtom strán. Ak si zvolíte už viazané zošity, je dobré ak ich obal bude z materiálu, na ktorý môžete lepiť svoje výtvory, pretože aj obal je súčasťou tejto techniky.
 
Papiere
V ponuke nájdete doslova nekonečný výber. Tieto papiere majú vyššiu gramáž, takže sú omnoho pevnejšie a tvrdšie. Existujú farebné verzie, ale najviac využívaným materiálom sú papiere s rôznymi motívmi. Kúpiť si môžete jednotlivé kúsky, alebo celé sady. Najbežnejším rozmerom je 30,5 krát 30,5 , alebo 15 krát 15 centimetrov.
 
Rezačka na papier
Rezačka nie je nutnosťou, dokáže však uľahčiť prácu. Výsledok bude taktiež určite omnoho uhladenejší a hlavne presnejší. Jedná sa o prístroj, vďaka ktorému viete papiere odrezať presne na milimeter. Výber je len na vás. Ak sa hodláte tomuto hobby venovať seriózne, zadovážte si radšej kvalitnejší kúsok. Dávajte si pozor aby ste používali vždy ostré nože. Tie tupé by papier len zbytočne potrhali.
 

 
Lepidlá a nožnice
Zadovážte si kvalitné lepidlá na papier a drevo. Tie vám zaručia, že všetko ostane na svojom mieste. Dobrou pomôckou je aj lepiaca páska. Kvalitné, ostré nožnice a ručný rezač na papier sa vám zídu taktiež.
 
Ostatné drobnôstky
Na dekorovanie jednotlivých strán môžete používať materiál do výmyslu sveta. Samolepiace nálepky, trblietky, drobné kovové predmety určené špeciálne na scrapbooking, sušené rastliny a iné prírodné materiály. To všetko môžete využiť pri svojej tvorbe.
 

Scrapbooking by sme mohli označiť za hobby, ktoré patrí medzi ručné práce. Prvé výtvory, ktoré by sme mohli označiť za túto techniku, vznikli už okolo pätnásteho storočia v Anglicku. Dnešná podoba scrapbookingu k nám však prišla z Ameriky. Ide o špeciálne spracovanie denníkov, fotoalbumov, alebo rôznych narodeninových kartičiek. Na ich výrobu sa používajú papiere, nálepky, farebné lepidlá, trblietky a ďalšie drobnôstky. Najväčšou výhodou tohto hobby je, že nepotrebujete žiadny špeciálny talent.

 
 
Materiál na túto techniku, dnes zoženiete takmer všade. Jedná sa totiž o neskutočný hit, a to najmä v posledných rokoch. Pozrime sa teda na to, čo budete na svoju tvorbu potrebovať.
 
Zošity
Základom je zošit, alebo fotoalbum, v ktorom budete svoje diela vytvárať. Dobrou voľbou sú napríklad klasické karisbloky, do ktorých viete ľubovoľne vkladať papiere. To vám umožní kombinovať linajkované, čisto biele a farebné papiere s motívmi. Taktiež nie ste obmedzení fixným počtom strán. Ak si zvolíte už viazané zošity, je dobré ak ich obal bude z materiálu, na ktorý môžete lepiť svoje výtvory, pretože aj obal je súčasťou tejto techniky.
 
Papiere
V ponuke nájdete doslova nekonečný výber. Tieto papiere majú vyššiu gramáž, takže sú omnoho pevnejšie a tvrdšie. Existujú farebné verzie, ale najviac využívaným materiálom sú papiere s rôznymi motívmi. Kúpiť si môžete jednotlivé kúsky, alebo celé sady. Najbežnejším rozmerom je 30,5 krát 30,5 , alebo 15 krát 15 centimetrov.
 
Rezačka na papier
Rezačka nie je nutnosťou, dokáže však uľahčiť prácu. Výsledok bude taktiež určite omnoho uhladenejší a hlavne presnejší. Jedná sa o prístroj, vďaka ktorému viete papiere odrezať presne na milimeter. Výber je len na vás. Ak sa hodláte tomuto hobby venovať seriózne, zadovážte si radšej kvalitnejší kúsok. Dávajte si pozor aby ste používali vždy ostré nože. Tie tupé by papier len zbytočne potrhali.
 

 
Lepidlá a nožnice
Zadovážte si kvalitné lepidlá na papier a drevo. Tie vám zaručia, že všetko ostane na svojom mieste. Dobrou pomôckou je aj lepiaca páska. Kvalitné, ostré nožnice a ručný rezač na papier sa vám zídu taktiež.
 
Ostatné drobnôstky
Na dekorovanie jednotlivých strán môžete používať materiál do výmyslu sveta. Samolepiace nálepky, trblietky, drobné kovové predmety určené špeciálne na scrapbooking, sušené rastliny a iné prírodné materiály. To všetko môžete využiť pri svojej tvorbe.
 

Ak vlastníte mačku, asi ste sa už stretli s výrazom barf. Jedná sa o skratku anglického pomenovania „Bones And Raw Food“, alebo „Biologically Appropriate Raw Food“. Ktoré označenie sa vám páči viac je v podstate jedno, v praxi ide o kŕmenie surovým mäsom a kosťami.

 
Aj keď sa s týmto termínom stretávame skôr v poslednej dobe, nejedná sa o žiadnu novinku. Podstatou je čo najlepšie napodobniť prirodzenú stravu mäsožravých zvierat, ktorými mačky jednoznačne sú. Ak mačke odoprieme živočíšnu potravu, môžeme ju aj zabiť. Mäso je v podstate jediná surovina, ktorú mačka potrebuje k svoju životu.
Základom je vyváženosť. Vo všeobecnosti by sme mali svojmu zvieraťu podávať približne sedemdesiat percent surového mäsa a vnútorností, dvadsaťpäť percent kostí a päť percent rastlinnej potravy.

 
Mäso
 
Ideálne sú v podstate všetky druhy mäsa, teda kuracie, hovädzie, jelenie, diviačie, králičie, bažantie, či morčacie. Jediné, na ktoré si treba dávať pozor je bravčové. Obsahuje totiž veľké množstvo tuku, čo by mohlo viesť k obezite. Ryby podávajte maximálne raz do týždňa, pretože zabraňujú vstrebávaniu vitamínu A. Vnútornosti by sa na jedálničku mali nachádzať maximálne dva krát do týždňa. Vhodné sú srdcia, pečienky, pľúca, alebo žalúdky.
Dôležité je, aby ste nepodávali iba mleté mäso. Najdôležitejšou látkou, ktoré mačky potrebujú je taurín. Najviac ho nájdeme v srdciach. Zodpovedá za dobrý zrak a celkové fungovanie mačacieho organizmu. Pri kontakte s kovom však oxiduje, takže ho mäso nebude obsahovať v dostatočnom množstve. Aj pri krájaní väčších kusov používajte keramický nožík.
Všetko mäso by malo byť pred kŕmením dostatočne premrazené, aby sme zabránili nakazeniu červami, alebo inými chorobami.

 
Kosti
 
Kosti musia byť v zásade iba surové. Varené, alebo inak tepelne upravené kosti sa totiž trieštia a to môže spôsobiť vnútorné zranenia. Mačky majú extrémne husté sliny. Tie obalia všetky ostré kúsky a tak nemôže dôjsť k poškodeniu vnútorných orgánov. Taktiež ich PH v žalúdku sa približuje ku kyseline. Takže rozloží všetko čo sa doňho dostane.
 
Zvyšných päť percent stravy by mala byť hlavne zelenina. Ideálna je mrkva, kukurica, červená repa a všetky druhy listovej zeleniny. Tá má byť taktiež v surovom strave. Okrem toho mačke pravidelne podávajte čerstvú trávu, žihľavu, alebo púpavové listy.

Ak vlastníte mačku, asi ste sa už stretli s výrazom barf. Jedná sa o skratku anglického pomenovania „Bones And Raw Food“, alebo „Biologically Appropriate Raw Food“. Ktoré označenie sa vám páči viac je v podstate jedno, v praxi ide o kŕmenie surovým mäsom a kosťami.

 
Aj keď sa s týmto termínom stretávame skôr v poslednej dobe, nejedná sa o žiadnu novinku. Podstatou je čo najlepšie napodobniť prirodzenú stravu mäsožravých zvierat, ktorými mačky jednoznačne sú. Ak mačke odoprieme živočíšnu potravu, môžeme ju aj zabiť. Mäso je v podstate jediná surovina, ktorú mačka potrebuje k svoju životu.
Základom je vyváženosť. Vo všeobecnosti by sme mali svojmu zvieraťu podávať približne sedemdesiat percent surového mäsa a vnútorností, dvadsaťpäť percent kostí a päť percent rastlinnej potravy.

 
Mäso
 
Ideálne sú v podstate všetky druhy mäsa, teda kuracie, hovädzie, jelenie, diviačie, králičie, bažantie, či morčacie. Jediné, na ktoré si treba dávať pozor je bravčové. Obsahuje totiž veľké množstvo tuku, čo by mohlo viesť k obezite. Ryby podávajte maximálne raz do týždňa, pretože zabraňujú vstrebávaniu vitamínu A. Vnútornosti by sa na jedálničku mali nachádzať maximálne dva krát do týždňa. Vhodné sú srdcia, pečienky, pľúca, alebo žalúdky.
Dôležité je, aby ste nepodávali iba mleté mäso. Najdôležitejšou látkou, ktoré mačky potrebujú je taurín. Najviac ho nájdeme v srdciach. Zodpovedá za dobrý zrak a celkové fungovanie mačacieho organizmu. Pri kontakte s kovom však oxiduje, takže ho mäso nebude obsahovať v dostatočnom množstve. Aj pri krájaní väčších kusov používajte keramický nožík.
Všetko mäso by malo byť pred kŕmením dostatočne premrazené, aby sme zabránili nakazeniu červami, alebo inými chorobami.

 
Kosti
 
Kosti musia byť v zásade iba surové. Varené, alebo inak tepelne upravené kosti sa totiž trieštia a to môže spôsobiť vnútorné zranenia. Mačky majú extrémne husté sliny. Tie obalia všetky ostré kúsky a tak nemôže dôjsť k poškodeniu vnútorných orgánov. Taktiež ich PH v žalúdku sa približuje ku kyseline. Takže rozloží všetko čo sa doňho dostane.
 
Zvyšných päť percent stravy by mala byť hlavne zelenina. Ideálna je mrkva, kukurica, červená repa a všetky druhy listovej zeleniny. Tá má byť taktiež v surovom strave. Okrem toho mačke pravidelne podávajte čerstvú trávu, žihľavu, alebo púpavové listy.

Alzheimer. Choroba, ktorá v ľuďoch vzbudzuje hrôzu. Kto doma má alebo mal takého trpiaceho, vie, že je to peklo, je to boj. Je to degradácia ľudskej osobnosti, úplný rozvrat ľudskej psychiky, inteligencie, logiky, súdnosti. Na druhej strane je však alarmujúce, že v našej krajine túto chorobu lekári podchytia až príliš neskoro- v treťom štádiu, keď je už postihnutý naplno závislý na pomoci iného. Keď je jeho pamäť už nenávratne preč, jeho slová sú nezrozumiteľné a jeho psychický a fyzický stav fatálne postihnutý. Dá sa tomu však aspoň čiastočne predísť?

 
Populačné výskumy.
Alzeimerova demencia je choroba len čiastočne liečiteľná. Všetko závisí od pacienta. Jeho vek, strava, spôsoby, genetická výbava. Práve o to, ako na človeka pôsobí strava, sa zaujímali vedci vo viacerých výskumoch. Medzi takéto etymologické výskumy sa zaradili Rotterdamská populačná štúdia, Chicagská kohortová štúdia, Dánska štúdia či Hordaland Health Study. Všetky tieto tri dospeli k všeobecne platnému záveru: to, ako sa človek stravuje, tak sa bude aj cítiť a do istej miery so stravou dokáže ovplyvniť aj samotný stav choroby.
 
Ako zastaviť chorobu pomocou
Vedci dokázali, že vyše 20% nášho mozgu tvoria látky- lipidy. Do istej miery môžeme príjem týchto látok ovplyvniť. Tým, čo budeme jesť. Nenásýtené mastné kyseliny patriace do skupiny Omega-3 mastných kyselín, ktroré sa hodne nachádzajú v rybách. Kyselinu linolovú, linolénovú a arachidonovú, ktoré sa vyskytujú ako zložka rastlinných olejov, a to hlavne ľanového (aj vo forme semienok). Buďte však opatrný. Tieto látky majú konformáciu cis, a ako také ich telo dokáže zužitkovať narozdiel od polohy trans. „Trans“ zlúčeniny – všetky fastfoodove jedlá ich obsahujú, no tie telo už vstrebať nedokáže. Preto stačí k rozdielu len tak málo….

 
Vitamíny.
Neužíva ich človek, len keď je chorý. Vitamín E, C , B12, kyselina listová a folová. Nielenže zabraňujú tvorbe voľných radikálov, takpovediac bránia našu mozgovú kôru pred takýmto škodlivými účinkami. B12 redukuje hemocysteín, inými slovami, tvorí v našom organizme esenciálnu aminokyselinu metionín.

Matematika je súčasťou ľudskej kultúry a pripravuje človeka do života. Jej výučba kultivuje logické myslenie, posilňuje pozornosť, vnímanie, umenie vidieť súvislosti. Odborníci tvrdia, že matematika nás učí myslieť, že pripravuje študentov na ich budúce povolanie aj vtedy, keď nie je s touto vedou priamo späté. Prečo teda matematika patrí medzi najmenej obľúbené školské predmety?

Výučba matematiky nesmie byť robená formálne, nie je to obyčajné odovzdávanie poznatku. Mala by sa priblížiť procesu poznania sveta. Študent sa nemá učiť naspamäť, aby dostal dobrú známku, ale mal by poznávať a snažiť sa pochopiť. V triedach sú však deti rôznych typov a zamerania, vrátane tých, ktoré sa nechcú učiť nič. Preto je učiteľstvo veľmi zložité. V podstate ani neexistuje nejaký recept, ako správne učiť matematiku. Každý študent však veľmi rýchlo rozozná, či je pedagóg kvalitný alebo pracuje v školstve len preto, že si netrúfal na manažérsku pozíciu v renomovanej firme.

Existuje viacero alternatívnych trendov, ako vyučovať matematiku, ale ani jeden neplatí všeobecne. Matematika je ťažká. To je potrebné si priznať. Nie je úplne možné tvrdiť, že sa ju naučíme hrou. Koniec koncov, všetci si dobre pamätáme pokus vyučovať ju množinovou metódou, ktorá sa potom potichu vytratila z našich škôl. Vyučovať vždy budú učiť učitelia. Ak nebudú kvalitní, nebudú dobre učiť, nech už použijú akúkoľvek pedagogickú metódu. Navyše výsledok vzdelávacieho procesu nie je závislý len na učiteľovi, ale aj na žiakovi, jeho rodičoch, celej spoločnosti. Ak sa dnes predávajú magisterské aj kandidátske práce bez toho, aby bol za to niekto postihnutý, potom sa nemôžeme čudovať, že matematiku vyučujú ľudia, ktorých to ani nebaví a celé generácie študentov ju nemajú radi. Nie je to však problém iba matematiky, tento problém sa týka všetkých disciplín.

Matematika je súčasťou ľudskej kultúry a pripravuje človeka do života. Jej výučba kultivuje logické myslenie, posilňuje pozornosť, vnímanie, umenie vidieť súvislosti. Odborníci tvrdia, že matematika nás učí myslieť, že pripravuje študentov na ich budúce povolanie aj vtedy, keď nie je s touto vedou priamo späté. Prečo teda matematika patrí medzi najmenej obľúbené školské predmety?

Výučba matematiky nesmie byť robená formálne, nie je to obyčajné odovzdávanie poznatku. Mala by sa priblížiť procesu poznania sveta. Študent sa nemá učiť naspamäť, aby dostal dobrú známku, ale mal by poznávať a snažiť sa pochopiť. V triedach sú však deti rôznych typov a zamerania, vrátane tých, ktoré sa nechcú učiť nič. Preto je učiteľstvo veľmi zložité. V podstate ani neexistuje nejaký recept, ako správne učiť matematiku. Každý študent však veľmi rýchlo rozozná, či je pedagóg kvalitný alebo pracuje v školstve len preto, že si netrúfal na manažérsku pozíciu v renomovanej firme.

Existuje viacero alternatívnych trendov, ako vyučovať matematiku, ale ani jeden neplatí všeobecne. Matematika je ťažká. To je potrebné si priznať. Nie je úplne možné tvrdiť, že sa ju naučíme hrou. Koniec koncov, všetci si dobre pamätáme pokus vyučovať ju množinovou metódou, ktorá sa potom potichu vytratila z našich škôl. Vyučovať vždy budú učiť učitelia. Ak nebudú kvalitní, nebudú dobre učiť, nech už použijú akúkoľvek pedagogickú metódu. Navyše výsledok vzdelávacieho procesu nie je závislý len na učiteľovi, ale aj na žiakovi, jeho rodičoch, celej spoločnosti. Ak sa dnes predávajú magisterské aj kandidátske práce bez toho, aby bol za to niekto postihnutý, potom sa nemôžeme čudovať, že matematiku vyučujú ľudia, ktorých to ani nebaví a celé generácie študentov ju nemajú radi. Nie je to však problém iba matematiky, tento problém sa týka všetkých disciplín.

Keď si pohľadáte informácie o tejto vysokej škole na internete, tak veľakrát sa v diskusiách píše, že je to električková škola. Vraj ju nespraví len ten, koho prejde električka. Vtip bol v tom, že električka voľakedy do Petržalky (miesto, kde sa škola nachádza) nechodila. Dnes tam už chodí, ale nie na ten smer, kde sa škola nachádza.

1.     Môj názor
S týmto názorom sa stotožniť nemôžem, pretože učiť sa treba. Nemyslím si, že by som skúšky spravila bez toho, aby som sa na ne nepripravila. Zodpovedá tomu aj to, že som jediná v krúžku, ktorá má spravené všetky skúšky. Ostatní prenášajú aspoň po jednej skúške. Ale to všetko záleží od vyučujúceho. Keďže ste na vysokej škole, nemôžete očakávať, že učiva bude málo a skúšajúci alebo opravujúci vám dá skúšku za pekné oči.

2.     Kvalita školy
Na Slovensku nie je iná vysoká škola čisto ekonomického zamerania, preto je jasné, že ekonomická univerzita v Bratislave je výučbou v ekonomickom smere najkvalitnejšia. O študovaní fakulty medzinárodných vzťahov a jazykov by sa dalo polemizovať, pretože úroveň jazykov na danej škole nie je moc dobrá, ale verím, že aj tam je to rovnako kvalitné.

3.     Potenciálne zamestnanie
Ak ste sa rozhodli študovať ekonomickú univerzitu v Bratislave, tak je to to pravé orechové, ak chcete robiť v ekonomickej sfére. Zamestnávatelia si často vyberajú aj podľa konkrétnej vyštudovanej školy a keď zbadajú, že ste z ekonomickej univerzity bude to pre vás znamenať, že ste pravdepodobne prijatí. Pretože vedia, že daná škola je kvalitná a vyštudovať ju nie je jednoduché. Práve preto sa často zobrazuje na predných priečkach najväčšej zamestnanosti absolventov.
Jednoznačne vám túto školu odporúčam. Hoci sa nájdu aj na nej rôzne predmety, ktoré sú len kvôli tomu, aby ste nazbierali daný počet kreditov, ale verím, že si nájdete aj predmety, ktoré vás budú baviť.